Vysvetlíme vám, čo robí inflácia s vašimi peniazmi

Miera inflácie sa zvyšuje... Správy, ktoré sa na nás hrnú v posledných mesiacoch doslova zo všetkých strán. No čo je to vlastne tá inflácia a čo to znamená pre nás „bežných smrteľníkov“?

Čo je to inflácia?

Inflácia predstavuje ekonomický jav, pri ktorom dochádza k rastu cien a zároveň zníženiu kúpnej sily. Zjednodušene možno povedať, že inflácia predstavuje akési znehodnotenie peňazí, v dôsledku ktorého si dnes za rovnakú sumu viete toho kúpiť menej, než v minulosti.

Netreba však zabúdať na fakt, že cenové výkyvy sú v trhovej ekonomike bežné, a preto niektoré tovary raz kupujeme drahšie a iné naopak lacnejšie. O inflácií hovoríme vtedy, keď dochádza k všeobecnému nárastu cien. Euro vtedy stráca svoju hodnotu, znižuje sa jeho kúpna sila a za produkty a služby preto platíme viac. Bežný človek infláciu pociťuje tak, že za rovnakú sumu ako rok predtým, si toho kúpi menej.

Opakom inflácie je deflácia. Deflácia nastáva v momente, keď miera inflácie klesne pod 0 %. Kým inflácia znižuje hodnotu peňazí, deflácia ju naopak zvyšuje.

Osobná inflácia

Výpočet miery inflácie vychádza z priemerného spotrebiteľského koša. No reálne každý z nás má iné potreby a nakupuje iné veci. Priemerný nákupný košík dôchodcu tak bude iný, než priemerný nákupný košík rodiny, či mladého samostatne žijúceho človeka. Niektoré domácnosti môžu preto mieru inflácie pociťovať viac, iné menej. Ak sa na náraste celkovej inflácie vo veľkej miere podieľa napríklad nárast cien pohonných hmôt, domácnosti, ktoré majú auto pocítia mieru inflácie omnoho viac, než domácnosti, ktoré auto nevyužívajú.

Druhy inflácie

Infláciu delíme z viacerých hľadísk. Jedným z najdôležitejších delení je delenie z kvalitatívneho hľadiska, ktoré vyjadruje tempo rastu cien:

• Mierna inflácia (plazivá) – tempo rastu cien neprekračuje tempo výroby.
• Cválajúca inflácia – tempo rastu výroby zaostáva za tempom rastu cien.
• Hyperinflácia – tempo rastu cien je vysoké a nemá už žiadny súvis s tempom rastu výroby.

Ako sa meria inflácia

Na určenie miery inflácie sa používa tzv. index spotrebiteľských cien (CPI). Ide o medziročné porovnanie „nákupného košíka“ typického pre danú krajinu. Pri porovnaní sa zohľadňujú všetky produkty a služby, ktoré domácnosti nakupujú, nielen potraviny. V kľúčovom „nákupnom koši“ sa nachádzajú predmety bežnej spotreby (napríklad potraviny, benzín), predmety dlhodobej spotreby (napríklad rôzne elektrospotrebiče), služby (napríklad poistenie, kaderník).

Porovnanie ceny tohto koša s jeho cenou v rovnakom období predchádzajúceho roka predstavuje mieru inflácie, ktorá sa vyjadruje v percentách.

Inflácia v Eurozóne

Aby bolo možné v rámci eurozóny porovnávať údaje pre jednotlivé krajiny, na určenie miery inflácie sa používa tzv. harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HICP). Výpočet HICP za jednotlivé krajiny realizujú štatistické úrady príslušných krajín, HICP za celú eurozónu počíta na základe jednotlivých národných úradov Eurostat.

Cieľom Európskej centrálnej banky je udržať mieru inflácie pod 2 %. V septembri 2021 dosiahla miera inflácie v eurozóne 3,4 %, čo je najviac za posledných 10 rokov. Ročná miera inflácie v eurozóne za rok 2020 bola pritom na úrovni 0,3 %.

Vývoj inflácie v rámci eurozóny nájdete na nasledujúcej interaktívnej mape.

Inflácia na Slovensku

V septembri 2021 zaznamenalo Slovensko najvyššiu mieru inflácie od roku 2011. Inflácia sa v tomto mesiaci vyšplhala na úroveň 4,6 %. Najviac k jej rastu aktuálne prispieva nárast cien energií, ktorých medziročný nárast je na úrovni 17,4 %.

Vývoj inflácie na Slovensku od roku 1993

Kým v čase svojho vzniku mala Slovenská republika infláciu až na úrovni 25,1 %, v rokoch 2014 – 2016 dosahovala miera inflácie dokonca zápornú hodnotu.

Prehľad vývoja inflácie na Slovensku vo vybraných rokoch:

Zdroj: Štatistický úrad SR

Rozumné investovanie zmierni vplyv inflácie na úspory

Dostatočná informovanosť o inflácií predstavuje jeden zo zásadných krokov, ako sa môže každý z nás chrániť pred vplyvnom aktuálne sa stále zvyšujúcej miery inflácie.

Miera inflácie totiž ovplyvňuje hodnotu peňazí každého z nás. V čase vysokej inflácie je preto nevyhnutné „bojovať“ proti tomu, aby naše peniaze, a najmä úspory, strácali hodnotu. Základom je nedržať peniaze na bežnom účte, termínovanom vklade či dokonca doma v „ponožke“. Tí, ktorí svoje peniaze nechajú len takto „ležať“, dosiahnu v dôsledku vplyvu inflácie záporný výnos, čiže tento majetok stratí časť svojej hodnoty.

Hľadajte preto možnosti zhodnotenia financií, pri ktorých je budúci výnos vyšší, než je miera inflácie. Najvhodnejšou formou zhodnocovania finančného majetku je preto v tomto období rozumné investovanie. 

Investovanie však pre mnohých stále predstavuje len abstraktný pojem, ktorý sa spája s veľkým rizikom. Ponuka investičných produktov a možností investovania je pritom dostatočne pestrá. Každý si tak nájde vhodný investičný produkt s ohľadom na výšku rizika, aké je ako investor ochotný podstúpiť a svoje skúsenosti.

Pre investičných začiatočníkov sú vhodné produkty ako ETF.

S výberom vhodného produktu z rôznych možností investovania vám ochotne pomôžeme aj my.

Obdobie narastajúcej inflácie praje aj čerpaniu hypotekárnych úverov, u ktorých sa aktuálne úroky často pohybujú pod mierou inflácie. Svoje voľné finančné prostriedky tak môžete doplniť financiami z hypotéky a investovať ich do nákupu nehnuteľnosti. Hodnota vašej nehnuteľnosti bude pri súčasných trhových podmienkach len narastať.